História múky

Kedysi neexistovala iná múka, ako celozrnná. Celé zrná sa mleli a následne sa z tejto múky piekol chlieb. Celozrnná múka obsahuje dôležité vitamíny, minerály, vlákninu a esenciálne mastné kyseliny, ktoré sa nachádzajú v klíčku a otrubách (obale) zrna.

Archeologické záznamy hovoria o tom, že rozbíjanie zŕn medzi kameňmi za účelom výroby múky sa datuje do obdobia cca 6000 rokov p.n.l. Neskôr Rimania vynašli kužeľovité mlyny, ktoré pomáhali mlieť väčšie množstvá pšenice jednoduchším spôsobom.                                

Zlom nastal v 19. storočí počas priemyselnej revolúcie. V druhej polovici 19. storočia sa v mlynárstve uskutočnila významná zmena, začali sa zavádzať výkonné valcové mlyny, ktoré dokonale oddelili čistú bielu múku. Otruby a klíčky sa dostali medzi látky po nemecky pomenované Ballaststoffen, čím sa označujú veci prekážajúce a nepotrebné, ktoré vo výžive človeka nemajú žiadnu hodnotu. Ľudia si pochvaľovali, z bielej múky sa piekli chutné biele koláče. Roky bežali, ľudia si na bielu múku zvykli.

Celozrnná múka má dobu spotreby cca 6-9 mesiacov. Je to z dôvodu obsahu vitamínov, minerálov v a hlavne esenciálnych mastných kyselín v klíčku (ako napr. omega-3), ktoré sú veľmi náchylné na pokazenie. 

Keďže v 19. storočí malo ľudstvo minimálne poznatky o vitamínoch, mineráloch a aminokyselinách a ich vplyve na organizmus, odstránenie klíčka sa teda zdalo byť efektívnym riešením, ako predĺžiť dobu spotreby v podstate na neobmedzený čas. V spracovanej múke zbavenej klíčka a obalu sa už nemalo čo pokaziť, pretože všetky dôležité nutrienty, ktoré sa pokaziť môžu, boli odstránené. Následne sa stala táto spracovaná múka štandardom a začala vytláčať celozrnnú múku z trhu.                              Potom, ako biela rafinovaná múka úplne vytlačila celozrnnú zo stravy bežného človeka, vzniklo niekoľko epidémii, napríklad ochorenie beriberi alebo epidémia pelagry, čo sú choroby spôsobené avitaminózou, teda nedostatkom vitamínov – hlavne vitamínov skupiny B (niacín a pod.), ako aj obezita

Už v roku 1880 Dr. T. R. Allinson tvrdil, že hlavnou príčinou obstipácie (zápchy) je odstránenie otrúb z múky.                                                                                                                                                               

Počas prvej svetovej vojny v roku 1941 kapitán a hlavný lekár, na bojovej lodi britskej obrany, King George V., Thomas Latimer (Peter) Cleave (1906-1983) liečil zápchu posádky, konzumovaním 100g pšeničných otrúb.                                                                                                                                         V roku 1969 Dr. Cleave upozornil verejnosť na nízke množstvo vlákniny v modernej strave. Jeho práca bola posilnená podpornou prácou Dr. Denis Burkitt .  Cleaveov záujem sa zameral na preventívnu medicínu, kde pozoroval škodlivé účinky nadmernej konzumácie rafinovaných uhľohydrátov, ako je cukor a rafinovaná múka, ktorú nazval "Sacharínová choroba". Všimol si, že sacharínové prejavy nevznikli u divokých tvorov ani medzi primitívnymi ľuďmi žijúcimi na tradičnom nerafinovanom jedle. Považoval rafinované uhľohydráty (biela múka a cukor) za najviac transformované potraviny, a teda za najnebezpečnejšie.

V celozrnnej pšenici, no predovšetkým v otrubách sa nachádza 12 % vlákniny, vďaka čomu má táto plodina aj silný laxatívny účinok

Čím viac vlákniny v pomere k škrobu zrno obsahuje, tým pomalšie sa uvoľňuje glukóza. 

Celozrnná nevyvoláva náhle zmeny hladiny glukózy v krvi.

Celozrnná je veľmi ľahko stráviteľná, ľudský organizmus potrebuje na získanie živín z nej len minimálne úsilie.

Dostatok celozrnnej múky v stravovacom režime zabraňuje takzvaným civilizačným chorobám, v mnohých prípadoch z veľkého množstva rafinovanej potravy.  

Cukrovka, reuma, beriberi (nedostatok vitamínu B1) alebo pelagry (nedostatok vitamínu B3), a aj rakovina.

 V prvej polovici 20-teho storočia boli objavené účinky vitamínov a zistili sa pravé dôvody týchto  epidémií – nedostatok vitamínov v strave. Preto, na základe zákonov, začali výrobcovia pridávať do múky vitamíny ako tiamín, niacín, kyselinu listovú, riboflavín alebo železo. O tieto látky je biela múka obohatená dodnes. No stále v bielej muke chýba vláknina, ktorá ako už bolo spomenuté, má veľký význam proti civilizačným chorobám.

Ak sa neviete vzdať chuti bielej múky, bežných bielych rožkov a chleba, skúste si nájsť také výrobky, ktoré obsahujú aspoň časť celozrnnej múky. Pomer jednotlivých múk vo výrobku nájdete v zložení na etikete. Takto využijete aspoň časť vitamínov, minerálov a vlákniny, ktorú poskytuje celé zrno pšenice a urobíte niečo dobré pre svoje zdravie.

Zdroj: Ako sa dá predchádzať chorobám srdca a ciev – Viliam Bada

            Rakovina a výživa, Vademecum zdravej výživy – Peter Minárik 

            en.wikipedia.org                                                                                                      Anka - Tréner pre teba